, meniny má , zajtra

V Zemplínskom múzeu poodhalí 13 komnatu Andrej Smolák

Tradičné „silvestrovské“ podujatie – výstava, uzatvára výstavný i kalendárny rok 2013 a začína rok nasledujúci. Autor – jubilant na nej prezentuje výber zo svojej poslednej tvorby, tentoraz akty.

Pripoj sa k nám na FaceBooku a buď vždy v obraze!

Michalovské Správy

V tomto roku je tu aj druhé jubileum - 20-te výročie vzniku galérie Galérie Andrej Smolák a 20-te výročie úspešnej spolupráce so Zemplínskym múzeom v Michalovciach.

K výstave Trinásta komnata :

V obrazoch Andreja Smoláka vnímame hodnoty, ktoré smerujú do budúcnosti maľby, naznačujú, akou cestou sa budú musieť uberať maliari, aby sa dostali zo súčasnej slepej a bezvýchodiskovej situácie. René Hugue v knihe o osudoch moderného umenia napísal, že mu začiatky vývoja umenia našich čias pripadajú ako čin zlého otca, ktorý vydedil a z domu vyhnal synov, a tí potom žili na vlastnú päsť bez vzťahu k zdedeným hodnotám. Naopak, pred obrazmi Andreja Smoláka zisťujeme, že sa opierajú o tradíciu, prirodzený maliarsky talent autora, sú obohatené jeho poetickou dispozíciou, a nejde v nich o dobové programy. Všetko, čo maľuje, má svoj základ v reálnom motíve, ale maľba ho oslobodzuje od opisu a uvádza nás do imaginárnej sféry básnickej skladby.

Žije v záhrade snov

V mladosti mu učarovala panenská príroda rodnej dediny i vodárenskej nádrže Starina. Doteraz maľuje jej vodnú hladinu. Do lesa chodí počúvať štebot vtákov a tajne sa kúpať do rieky Cirochy. Naučil sa vstupovať do rozprávok a tráviť tam celé dni. Vie snívať o kráse a nežnosti. Ako sám hovorí „rád snívam, a keď ma niečo zo sna zobudí, viem sa do neho vrátiť späť a teším sa z toho“ (Na stromoch rastú ľudia, Karpatská nevesta, Zvonček pre lesnú vílu).

V štyridsiatich rokoch sa premenil na motýľa a poletujúc nad lúkou plnou kvetov sa naučil rozoznávať ich vôňu. Najviac miluje ruže. Nikdy nemal na ružiach ustlané. No jeho múzy okúsili čaro ružových lupeňov (Keď kvitli ruže, Kráľovna červených ruží, Príbeh červenej ruže).

V päťdesiatke preniesol svoj farebný svet do Súkromnej umeleckej školy pre deti a mládež a vdýchol im nové videnie vnútorného a pocitového sveta. Týmto svetom farieb a svetla nasycuje žiakov školy dodnes.

Andrej Smolák je činorodý človek, ktorý sa vznáša nad povrchom krajiny, stvárňuje jej scenériu. Do obrazov vkladá príbehy života, lásky, rozkoše. Ženu povýšil na piedestál svojej tvorby. Vstupujú do jeho obrazov a v noci im dovoľuje z nich vystúpiť, aby ho objali.

Andrej Smolák (10. 7. 1953 v Humennom) patrí do početnej skupiny slovenských výtvarníkov, ktorí študovali na pražskej Akadémii výtvarných umení a pred niekoľkými rokmi ich súborne predstavil Ľubomír Podušel v publikácii Čas a súvislosti, ktorú vydala Nitrianska štátna galéria. Vybrané súbory jeho obrazov videli pred prvou súbornou pražskou výstavou v Galérii MIRO návštevníci takých významných kultúrnych centier, ako sú Berlín, Düsseldorf, Mníchov, Zürich, Waršava, Ľvov alebo Viedeň (od roku 1982 usporiadal viac ako 60 samostatných výstav). V obrazoch Andreja Smoláka vnímame hodnoty, ktoré smerujú do budúcnosti maľby, naznačujú, akou cestou sa budú musieť uberať maliari, aby sa dostali zo súčasnej slepej a bezvýchodiskovej situácie. René Hugue v knihe o osudoch moderného umenia napísal, že mu začiatky vývoja umenia našich čias pripadajú ako čin zlého otca, ktorý vydedil a z domu vyhnal synov, a tí potom žili na vlastnú päsť bez vzťahu k zdedeným hodnotám. Naopak, pred obrazmi Andreja Smoláka zisťujeme, že sa opierajú o tradíciu, prirodzený maliarsky talent autora, sú obohatené jeho poetickou dispozíciou, a nejde v nich o dobové programy. Všetko, čo maľuje, má svoj základ v reálnom motíve, ale maľba ho oslobodzuje od opisu a vovádza nás do imaginárnej sféry básnickej skladby.

Charakteristickým znakom jeho diela je empíria zážitku, a práve tým nadväzuje Andrej Smolák na odkaz klasikov a zároveň sa oslobodzuje od závislosti na nich, hoci sa kde tu opiera o dokonale zvládnutú kresbu podľa skutočnej tváre či ženského aktu. Tým získava dramatickosť jeho vlastného výtvarného prejavu, obohatená niekedy spojením s odkazom surrealistov.
V tom, myslím, je podstatný znak aktuálnosti jeho tvorby, že má s predchodcami spoločný spôsob cítenia súčasného sveta, či skôr cítenia sa vo svete, ktorý nás obklopuje. Výraz aktuálnosti je síce v súlade s dejinami výtvarného umenia, ale na plátnach Andreja Smoláka dostáva podobu neopakovateľnej, hlboko osobne naliehavej maliarskej výpovede a výzvy. Dokáže totiž antropomorfizovať prírodu ako osobný zážitok a vytvárať z neho obraz za účasti symbolov či alegorických postáv. Sugestívnosť jeho prejavu znásobuje štruktúra jeho maľby, pôsobiaca ako samostatný obrazový dej. To sú hodnoty, ku ktorým je potrebné znovu sa vracať vo výtvarnom umení a dávať im nové estetické poslanie.

Prof. PhDr. František Dvořák

Zverejnené: 23.12.2013
Zaujal Vás članok? Neváhajte a dajte mu svoj hlas. :